Podlahové kúrenie sa používalo už v starom Ríme, vtedy ako teplonosné médium slúžil teplý vzduch prúdiaci v dutine pod podlahou. Podlahové vykurovanie patrí k nízkoteplotným sálavým systémom, kde je konvekčná zložka šírenia tepla vzhľadom na veľkú plochu a relatívne nízku teplotu zanedbateľná. Cirkulácia vzduchu vyvolaná pohybom tepla nahor je výrazne nižšia v porovnaní s radiátorovým vykurovaním. Podlaha predstavuje maximálne zväčšenú výhrevnú plochu, steny zostávajú síce ešte relatívne chladné, ale zlepšuje sa pocit tepelnej pohody. Systém podlahového kúrenia je považovaný za pomerne úsporný, poskytuje pocit príjemného tepla, aj keď je v miestnosti teplota o 2 °C nižšia ako pri obvyklom spôsobe kúrenia. Z dôvodu vysokého podielu energetického sálania rúrkového podlahového vykurovania sa už pri výrazne nižších teplotách v miestnosti dostaví pocit komfortu. Na základe vysokého tepelného výkonu (80 až 120 W/m2) pri nižších teplotách na prívode (32 až 38 °C) je podlahové vykurovanie ideálne na kombinovanie s plynovými kotlami, tepelnými čerpadlami alebo so slnečnými kolektormi, samozrejmosťou je aj automatická regulácia teploty, prípadne programovanie pomocou termostatu. Podlahové kúrenie je vhodné používať len v dobre izolovaných domoch.
Podlahové vykurovanie je sálavé a teplota vykurovacieho média je rovnomerne rozložená v celom priestore. Takisto je nižšia ako pri klasických radiátoroch, menej ako 50°C, čo nespôsobuje až také vírenie prachu, naopak, znižuje prašnosť na minimum. To znamená, že práve pre alergikov je tento typ vykurovania najvhodnejší.
