ZARIADENIA NA DOMÁCU ÚPRAVU PITNEJ VODY – ÁNO ALEBO NIE

Voda je základnou životnou potrebou a v ľudskom tele zohráva nezastupiteľnú úlohu. Aj keď sa s ňou stretávame deň čo deň a sprevádza nás celým životom, nie každý z nás má o nej dostatočné informácie. A aj vďaka tejto nevedomosti sa práve darí predajcom filtrov. Predajcovia filtrov pri kontakte s potenciálnymi zákazníkmi očierňujú kvalitu pitnej vody z verejných vodovodov a vychvaľujú filtračné zariadenia, ktoré predávajú. Neraz v rozpore s realitou hovoria o nových technológiách a objavoch, ktoré údajne stoja za výrobkami, ktoré predávajú. O niektorých metódach rozprávajú ako o absolútnej novinke, pričom často ide o staré a osvedčené metódy, niektoré známe už v ďalekej minulosti.

„Vodné filtre“ boli prvýkrát použité v USA už začiatkom 18. storočia. V prezentácii sú zosumarizované základné informácie vrátane technológii úpravy vody, ktoré sa využívajú vo vybraných filtračných zariadeniach bežne dostupných na našom trhu.

Otázku v nadpise článku si kladie čoraz viac spotrebiteľov pitnej vody či už pri individuálnom zásobovaní, alebo pri pitnej vode dodávanej z verejného vodovodu. A to práve vďaka reklamným aktivitám výrobcov a predajcov dnes tak módnych filtrov pre úpravu pitnej vody. Predajcovia filtrov využívajú najrozličnejšie komunikačné kanály či už formou internetu alebo letáčikov, ktoré vhadzujú do poštových schránok. Propagácia filtrov má svoje miesto v médiách i na seansách, rôznych výstavných akciách, kde „naslovovzatý odborník“ predstavuje filtračné zariadenie s dôvetkom, že piť neupravenú vodu z vodovodu znamená ohrozenie zdravia.

Obchodníci argumentujú tým, že voda z vodovodu je plná anorganických minerálov, baktérií a vírusov, dusičnanov, dusitanov, chlóru, ťažkých kovov, pesticídov, herbicídov a ďalších škodlivých látok. To všetko podľa nich spôsobuje množstvo chorôb, zanáša telo usadeninami. A práve filtračné zariadenie dokáže zbaviť vodu všetkých týchto nežiaducich látok.

Niekoľko citátov z reklamných materiálov predajcov:

Cit. 1: „Zaručíme Vám krištáľovo čistú pitnú vodu, ktorá:

• neobsahuje žiadne látky ohrozujúce Vaše zdravie a život

• je vhodná pre deti a dojčatá

• normalizuje vysoký krvný tlak

• znižuje hladinu cukru a cholesterolu v krvi

• pomáha pri kožných chorobách, ekzémoch a psoriáze

• detoxikuje organizmus a čistí ľadviny

• má dobrý vplyv na pleť a je ideálna pri diétach

• v prípade vodovodnej havárie a zamorenia prostredia ostane čistá

• je vhodná do varných kanvíc, naparovacích žehličiek, elektrických kávovarov „odstraňuje vodný kameň“

Je vedecky dokázané, že ľudia, ktorí pijú dopravenú čistú vodu sú vitálnejší, vyzerajú mladšie a dožívajú sa vyššieho veku.“

Cit. 2: „Prečo by ste riskovali možnosť otravy vodou, ak môžete mať v každom okamihu 100 % čistú vodu? To Vám zabezpečíme výnimočnou nanotechnológiou – najviac účinným filtračným systémom v Európe.“

Cit. 3: „Reverzná osmóza je najdokonalejšia filtrácia vody. Využíva osmotickú membránu a tlak vody tak, že cez membránu pretlačí len čistú vodu. Zvyšná špinavá voda odchádza do odpadu (v pomere 1:2 – č:š v ideálnych podmienkach). Týmto spôsobom sa z vody odstránia zbytočné a zdravie ohrozujúce látky a navyše je voda zbavená tvrdosti. Voda následne prechádza cez mineralizátor, tým pádom voda obsahuje, len to najnutnejšie, ale pritom všetko čo vaše telo potrebuje.“

ZARIADENIA NA DOMÁCU ÚPRAVU PITNEJ VODY – ÁNO ALEBO NIE

Reverzná osmóza. R.O. membrána

A práve reverzná osmóza, ktorá je často skloňovaná a vychvaľovaná pri úprave vody je rizikom pre zdravie človeka. Táto razantná metóda úpravy vody produkuje demineralizovanú (hladnú) vodu zbavenú všetkých biologicky významných minerálnych látok, ktorých prísun do organizmu pitnou vodou je nenahraditeľný. Hygienici varujú pred pitím demineralizovanej vody, pretože nedostatok minerálnych látok v nej obsiahnutých, ako je horčík, vápnik, kremík a ďalšie, predstavuje mnohonásobne vyššie zdravotné riziko, ako podlimitná prítomnosť niektorých škodlivín, ktoré sa môžu v našich podmienkach vyskytovať.

V r. 2000 SZÚ Praha vypracoval 2 štúdie, ktoré sa podrobne zaoberajú uvedenou problematikou a zhrňujú známe zdravotné riziká z konzumácie demineralizovanej vody do 6-tich bodov:

1. Priamy účinok na črevnú sliznicu, metabolizmus a homeostázu minerálnych látok

2. Prakticky nulový príjem vápnika a horčíka

3. Znížený príjem niektorých iných esenciálnych prvkov a mikroprvkov

4. Vysoké straty vápnika, horčíka a iných esenciálnych prvkov z potravín varených v demineralizovanej vode

5. Zvýšené riziko toxického pôsobenia ťažkých kovov prijímaných stravou

6. Zvýšené riziko druhotnej kontaminácie demineralizovanej vody

Pravidelná konzumácia ochudobnenej vody má priamy nepriaznivý účinok na črevnú sliznicu, metabolizmus a homeostázu minerálnych látok. Zvýšené vylučovanie vody z tela vedie k zvýšenému odvádzaniu iónov vnútro a mimobunečných telových tekutín. Môže dôjsť aj k vážnemu akútnemu postihnutiu, najmä po veľkej fyzickej námahe, ktoré má formu hyponatremického šoku až delíria.

Konzumácia vody s nízkym obsahom vápnika a horčíka má priamu súvislosť aj s nárastom chorobnosti a úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby. U pokusných zvierat napájaných vodou s koncentráciou vápnika 5 mg/l sa prejavila tiež znížená funkcia štítnej žľazy. Nedostatok vápnika a horčíka môže tiež spôsobovať: bolesti kĺbov, lámavosť nechtov, vznik ekzémov, nespavosť, svalové kŕče, nervozitu, necitlivosť horných a dolných končatín, zadržovanie soli v tele, kazenie zubov, rednutie a lámavosť kostí, strácanie pamäti, depresie. Aj preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča obsah vápnika v pitnej vode minimálne na úrovni 30 mg/l, optimálne by to bolo až 50 mg/l. Tieto poznatky potvrdzujú aj praktické skúsenosti pracoviska NRC pre hygienickú problematiku pitnej vody (RÚVZ Košice) z nedávneho obdobia. Zamestnanci obdržali požiadavky spotrebiteľov (zväčša rodín s malými deťmi) na overenie účinnosti filtračného zariadenia na báze reverznej osmózy s následnou mineralizáciou. Konkrétne bol riešený prípad na podnet mamičiek , ktorým pediater odporučil podávať dieťaťu, ktoré začalo trpieť lámavosťou nechtov a tikom očných viečok po požívaní vody upravovanej domácim filtrom na báze reverznej osmózy. Laboratórnymi skúškami vody po úprave sa zistilo, že obsah vápnika a horčíka sa po úprave významne znížil a opätovnou mineralizáciou došlo len k miernemu zvýšeniu ich koncentrácie. Je paradoxné, že zariadenie na úpravu vody bolo použité v časti mesta, ktoré je zásobované z podzemných zdrojov s veľmi vysokou kvalitou vody.

ZARIADENIA NA DOMÁCU ÚPRAVU PITNEJ VODY – ÁNO ALEBO NIE

Príjem čistej demineralizovanej vody nepriaznivo ovplyvňuje aj proces krvotvorby. Pri varení v takejto vode dochádza k stratám esenciálnych prvkov. U vápnika a horčíka môžu tieto straty dosahovať až 60 %! Ale platí to aj naopak – pri varení v tvrdšej vode môže dokonca dôjsť k obohateniu varenej potravy.

Každý, kto ešte len uvažuje o kúpe filtra na úpravu vody, by mal vedieť aj o zvýšenom riziku ťažkých kovov prijímaných stravou. Vápnik a v menšej miere aj horčík majú aj ďalšiu prospešnú funkciu – antioxidačnú, keďže zabraňujú vstrebávaniu niektorých toxických prvkov, napr. olova a kadmia a ich prechodu z čreva do krvi, čo znamená, že redukujú voľné radikály v tele, čiže majú aj antikarcinogénny účinok. Aj keď je tento ochranný účinok do istej miery limitovaný, predsa len možno povedať, že používaním demineralizovanej vody sa človek vystavuje riziku, že toxické látky prijímané zo stravy a z ovzdušia môžu zvýšiť negatívny účinok na ľudský organizmus (zdroj štúdie SZÚ Praha).

Nezanedbateľné nie je ani riziko druhotnej kontaminácie spôsobenej zvýšenou agresivitou demineralizovanej vody voči materiálom, s ktorými prichádza do styku. Ochotne prijíma všetky vo vode rozpustné látky, zmäkčovadlá a ďalšie organické toxické látky, napr. z hadicových rozvodov, plastových zásobníkov a pod. Osobitným problémom je aj vyššia náchylnosť k bakteriálnej kontaminácii. Túto skutočnosť dokazuje epidémia týfu v Saudskej Arábii v roku 1992, a to z príčin vody upravovanej reverznou membránovou osmózou, pričom táto by mala odstrániť všetky baktérie. Táto účinnosť však nemusí byť v praxi stopercentná.

Podľa MUDr. Kožíška z pražského SZÚ demineralizovaná voda nie je vhodná na pitie jednak pre nevyhovujúce chuťové vlastnosti a jednak preto, že vo vode obsiahnuté rôznorodé látky môžu pôsobiť na ľudské zdravie nielen negatívne, ale najmä pozitívne. Zároveň upozorňuje na to, že WHO sa už od 70-tych rokov minulého storočia venuje dôsledkom umelého a nelogického odstraňovania prirodzene sa vyskytujúcich látok v pitnej vode. WHO vychádza zo skúsenosti krajín, resp. ich regiónov, kde je tzv. mäkšia voda a kde je následne aj štatisticky vyššia chorobnosť a úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia.

Predajcovia filtrov na princípe reverznej osmózy protiargumentujú demineralizovanú vodu tým, že ich zariadenia sú doplnené o mineralizačné vložky, ktoré dopĺňajú minerály vo vyváženom pomere, ale neuvádzajú v akej forme a aký majú vplyv na ľudský organizmus. Voda sa v týchto zariadeniach dodatočne obohacuje už len o niektoré prvky a nie o celé široké spektrum esenciálnych prvkov, ktoré sú v prirodzenom pomere obsiahnuté v pitnej vode. Druhá vec je, že zariadenie odstraňuje minerálne látky v prirodzenej forme a potom ich dodáva do vody vo forme umelej. Účinnosť tejto remineralizácie by si vyžadovala aj nasycovanie vody CO2, s čím výrobcovia filtrov na domácu doúpravu kvality pitnej vody neuvažujú. Zariadenia na princípe reverznej osmózy nie sú vhodné ako konečný stupeň úpravy pitnej vody, pretože vodu upravenú reverznou osmózou nemožno považovať za plnohodnotnú pitnú vodu.

ZARIADENIA NA DOMÁCU ÚPRAVU PITNEJ VODY – ÁNO ALEBO NIE

Mineralizátor – po procese čistenia je voda demineralizovaná a je potrebné upraviť ju pridaním minerálov pre rozvoj ľudského zdravia a organizmu. Voda preteká mineralizačnou vložkou, ktorá vodu obohatí o vápnik, magnézium, sodík, draslík, jód, fluór… v správnom pomere k dennému príjmu týchto minerálov.

Z hľadiska hygienického môže byť úprava vody pomocou reverznej osmózy alebo nanofiltrácie tolerovaná orgánmi verejného zdravotníctva v situácii, ak jediným dostupným zdrojom pitnej vody je voda s vysokou mineralizáciou, ktorú nie je možné znížiť žiadnym iným procesom úpravy. Pritom sa však odporúča časť vody neupravovať a miešať ju s vodou upravenou tak, aby výsledná kvalita zodpovedala kritériám pre pitnú vodu a zachovala si požadovanú mineralizáciu.

Samozrejme, že na trhu sa stretneme s bohatou ponukou týchto zariadení v cenových reláciách od cca 30 EUR až radovo stovky EUR, a to nielen na princípe reverznej osmózy, ale aj iných membránových technológii (mikrofiltrácia, nanofiltrácia), ďalšími využívanými technológiami sú adsorbcia na aktívnom uhlí, iónová výmena (iónomeniče), UV žiarenie, príp. ide o filtre kombinujúce mechanickú s niektorou chemickou metódou filtrácie a podobne. Je otázne ako sa vie zákazník rozhodnúť pre výber správneho zariadenia. Najčastejšie je úplný laik v tejto oblasti, ktorý nerozumie princípom technologických postupov používaným v týchto zariadeniach, nepozná ich technologické možnosti. Pristupuje k nákupu týchto zariadení, aj keď vôbec nepozná kvalitu používanej pitnej vody, len sa domnieva, že má zlú vodu. Absolútne nedokáže objektívne posúdiť potrebu využitia týchto zariadení v daných konkrétnych podmienkach. Za takéhoto stavu sa predajcom týchto zariadení darí ich predávať, a to aj v regiónoch s veľmi kvalitnou pitnou vodou, kde také zariadenia vôbec nemusia byť používané.

Naskytuje sa aj otázka ako vie predajca domácich filtrov ponúknuť to správne zariadenie bez objektívnych znalostí o kvalite vody „určenej“ na úpravu. V záujme objektívnej pravdy treba uviesť, že väčšina výrobcov, resp. predajcov filtrov pribaľuje k prístrojom návody na použitie, kde okrem iného uvádza aj spôsob údržby filtračných vložiek a ich výmenu. Je otázne, či spotrebiteľ vie vždy vymeniť filtračnú vložku v správnom čase, keď vstupná kvalita vody môže byť u každého iná a od toho závisí aj vyčerpanie kapacity filtračnej vložky. Koniec životnosti filtračnej náplne nie je spravidla jednoznačne určený. Bežný užívateľ takéhoto zariadenia nemá možnosť priebežne kontrolovať jeho účinnosť, samozrejme pokiaľ si nedá urobiť rozbor vody, čo sa bežne spoplatňuje. Práve filtračné vložky sú živnou pôdou pre pomnožovanie mikroorganizmov, predovšetkým pri dlhšej odstávke alebo nesprávnej starostlivosti a údržbe zariadenia. Pri nesprávnej technologickej aplikácii iónomeničov môže dochádzať k nežiaducej výmene vápenatých a horečnatých iónov za sodíkové ióny pri zmäkčovaní vody alebo výmene dusičnanových iónov za chloridové ióny pri denitratácii.

Ďalším z dôvodov nepravidelnej výmeny filtračnej vložky je ekonomické hľadisko. Cena samotného zariadenia, ako aj filtračnej vložky, nie je lacná záležitosť. V rámci úsporných opatrení sa práve zákazník snaží predĺžiť termín výmeny neuvedomujúc si, aký to môže mať dopad na kvalitu upravovanej vody. Vďaka takto motivovanej neprofesionálnej starostlivosti o „filter“ má občan v konečnom dôsledku neraz oveľa horšiu kvalitu vody než akú by mal, keby si zariadenie vôbec nekúpil.

Prehľad niektorých typov zariadení na domácu úpravu vody.

ZARIADENIA NA DOMÁCU ÚPRAVU PITNEJ VODY – ÁNO ALEBO NIE

Z praxe VVS, a.s. môžeme uviesť, že sme riešili prípad nevyhovujúcej kvality vody u zákazníka, ktorý mal v dome nainštalovaný mechanický filter. Zákazník sa sťažoval, že mu tečie zakalená hnedosfarbená voda. Výsledky analýz jednoznačne potvrdili zlú kvalitu vody za filtračným zariadením.

Závery

Zariadenia na domácu úpravu vody majú svoje opodstatnenie tam, kde nie je možnosť získať pitnú vodu z verejného vodovodu, tzn. nie je v obci vybudovaný verejný vodovod, alebo z technických príčin (odľahlé pozemky a pod.). Používanie filtračných zariadení na úpravu kvality vody je vhodným riešením v prípadoch, ak voda dlhodobo nevyhovuje hygienickým kritériám, a to vo vybraných ukazovateľoch, ktoré predstavujú bezprostredné ohrozenie zdravia spotrebiteľov. Ide predovšetkým o látky spôsobujúce odchýlky od senzorických vlastnosti vody (farba, zákal a pod.). Významná je tiež možnosť ich použitia v prípade prekročenia limitných hodnôt dusičnanov, chlórovaných uhľovodíkov, výnimočne toxických kovov, a to len v prípade, ak nie je možné napojenie sa na verejný vodovod a nie je možné zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou iným spôsobom. Pritom treba zdôrazniť, že z hľadiska ochrany zdravia to nie je definitívne riešenie. Voda upravovaná takýmto spôsobom sa v žiadnom prípade nesmie používať na prípravu stravy pre dojčatá, pretože nikdy nie je záruka 100 % účinnosti (dlhodobé odstavenie filtra, prekročenie kapacity a pod.).

V dôsledku zmeny legislatívnych predpisov už v súčasnosti v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predajcovia takýchto zariadení nepotrebujú rozhodnutie, resp. preverenie od orgánov verejného zdravotníctva na ich predaj.

Ťažisko rozhodnutia je na spotrebiteľovi, aby pri zakúpení takého výrobku zvážil opodstatnenosť používania zariadenia na úpravu vody a zdravotné riziká, ktoré mu pri jeho používaní môžu vzniknúť. Spotrebiteľ by sa mal zaujímať o to, či je nevyhnutné kvalitu vody z vodovodného potrubia doma upravovať pomocou tzv. vodných filtrov a pokiaľ áno, tak akého typu, aby menej podliehal reklamnému vábeniu rôznych výrobcov a predajcov takýchto zariadení, ktorých hlavným cieľom je finančný zisk a často nie sú odborníkmi v danej oblasti. K správnemu rozhodnutiu je veľmi dôležité mať k dispozícii spektrum pravdivých a neskresľovaných informácií.

Naozaj má verejnosť dostatok informácií o kvalite pitnej vody z verejného vodovodu? Vie o tom, že výroba a distribúcia pitnej vody na všetkých stupňoch podlieha pravidelnej a systematickej kontrole zo strany samotných vodárenských spoločností i orgánov verejného zdravotníctva? Vie, že z verejných vodovodov tečie pitná voda, ktorá je zdravotne bezpečná a nepotrebuje žiadnu ďalšiu úpravu? Ak áno, prečo potom tak ľahko podľahne mediálnym tlakom a prečo sa výrobcom a predajcom filtrov tak darí?

Nie je chyba aj vo vodárenských spoločnostiach a orgánoch na ochranu zdravia, že vo vodárenskej osvete málo poukazujú na nekalé praktiky a zavádzanie zo strany výrobcov a predajcov filt­rov? Informujú spotrebiteľov dostatočne o kvalite pitnej vode a jej význame pre ľudský organizmus?