Rýchly prehľad

Náklady na vykurovací systém možno rozdeliť na:

• investičné, teda náklady spojené s výberom, nákupom, inštaláciou a pripojením vykurovacieho systému,
• prevádzkové, ktoré platíme pravidelne za  vstupné energie (elektrickú energiu, zemný plyn, iné palivo) a za pravidelnú údržbu.

Zatiaľ čo investičné náklady sú jednorázovou záležitosťou, prevádzkové ovplyvňujú rozpočet domácnosti dlhodobo. V priemere predstavujú investičné náklady 3-4 násobok ročných nákladov na prevádzku. V našich podmienkach má preto najväčší potenciál v oblasti úspor hospodárne vykurovanie.

Spôsob šírenia tepla

Foto: Radiátor (Flickr.com/salisasaki – licencia Creative Commons)

Existujú tri základné spôsoby šírenia tepla, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie i tepelnú pohodu v miestnosti:

• prevažne sálaním tepla, (napr. kachľová pec, veľkoplošné sálavé systémy napr. podlahové, stenové)
• prevažne konvekciou – prúdením ohriateho vzduchu (napr. radiátory)
• výlučne konvekciou – prúdením ohriateho vzduchu, (napr. teplovzdušné kúrenie).

Zvolený vykurovací systém zabezpečí požadovaný komfort a pocit tepelnej pohody vo vykurovanom priestore. V súčasnosti sa možno rozhodovať medzi klasickým radiátorovým vykurovaním, podlahovým vykurovaním, ktoré sa stáva pomaly štandardom, a progresívnym nízkoteplotným stenovým systémom vykurovania. Často sa navzájom tieto druhy kombinujú s cieľom dosiahnuť čo najefektívnejší a najhospodárnejší spôsob vykurovania.

• Konvekčné kúrenie (klasické radiátorové) je investične síce lacnejšie, ale nie vždy je komplexne najvýhodnejšie. Radiátorové vykurovanie je založené na výraznej cirkulácii vzduchu v miestnosti. Charakteristický je najmä veľký rozdiel medzi teplotou vykurovacej plochy radiátora, teplotou vzduchu a teplotou stien miestnosti, z čoho pramení nižší pocit tepelnej pohody. Najväčším jeho nedostatkom je nerovnomerné vykurovanie priestorov. V bezprostrednej blízkosti radiátora sa koncentruje najvyššia teplota, v ostatných častiach miestnosti je vzduch oveľa chladnejší. Radiátorové vykurovanie sa používa do objektov, kde nemožno aplikovať nízkoteplotné systémy. Nevýhodou je nižšia efektívnosť a skutočnosť, že spôsobujú vírenie prachu v miestnosti.
• Šírenie tepla sálaním sa uskutočňuje napríklad starou dobrou kachľovou pecou, ale aj podlahovým, stropným či stenovým vykurovaním. Nedochádza tu k veľkému pohybu vzduchu a víreniu prachu. Nižšie teploty vykurovacej vody vyžadujú väčšiu vykurovaciu plochu, čo je z hľadiska úspory energie výhodou. Podlahové vykurovanie kombinuje sálavú a cirkulačnú vykurovaciu zložku. Cirkulácia vzduchu vyvolaná prirodzeným pohybom teplého vzduchu nahor je výrazne nižšia ako pri vykurovaní radiátormi. Steny v miestnosti sú stále relatívne chladné, vzniká však oveľa lepší pocit tepelnej pohody vyvolaný ohriatím stien v miestnosti a stropu sálavou zložkou podlahy. V miestnosti je rovnomernejšie rozvrstvenie tepla. Stenové vykurovanie prináša sálavý systém vykurovania, pri ktorom v dôsledku tepelného sálania aktívnych plôch (stien) dochádza k postupnému ohrevu aj neaktívnych plôch bez zabudovaných vykurovacích rúrok. Sálavý systém stenového vykurovania vytvára prostredie rovnomerným rozložením teploty vo zvislom i vodorovnom smere.

Návrh výkonu pri sálavom vykurovaní objektov je nižší ako pri konvekčnom, ročne môžete pri potrebe tepla na vykurovanie 100 GJ ušetriť až do 150 EUR.

Regulácia vykurovacej sústavy

Veľmi dôležitým komponentom je regulácia vykurovacieho systému. Hospodárne vykurovanie závisí od možnosti účinne regulovať teplotu v jednotlivých miestnostiach. Spôsob musí zodpovedať zvolenému typu sústavy a požiadavkám užívateľa. Reguláciu vykurovacej sústavy možno rozdeliť podľa tzv. riadiacej veličiny:

• riadiacou veličinou je vnútorná teplota v miestnosti

• riadiacou veličinou je vonkajšia teplota

• kombinovaná regulácia podľa vonkajšej a vnútornej teploty: umožňuje regulácie priamo v zdroji tepla, v niektorej časti rozvodu, alebo aj na vykurovacích telesách.

Možnosti regulácie

Termostaty plne spolupracujú s kotlom a zabezpečujú plynulú reguláciu výkonu, pokiaľ kotol touto funkciou disponuje. K dispozícii je niekoľko typov:

• Izbový termostat – riadi činnosť kotla v závislosti od teploty v miestnosti, v ktorej je inštalovaný.
• Programovateľný termostat – reguluje teplotu podľa vopred nastaveného programu. Rovnako ako izbový termostat, riadi aj tento typ činnosť kotla podľa vývoja teploty v referenčnej miestnosti, t.j. v jednej miestnosti.
• Programovateľné regulátory – riadia teplotu v jednotlivých miestnostiach podľa samostatných programov. Tento spôsob prináša najväčšie úspory pri vykurovaní.
• Programovateľné termostatické hlavice – teplota v každej miestnosti tak môže byť riadená podľa samostatného programu. Programovateľné hlavice majú ešte jednu zaujímavú schopnosť, ktorá dokáže šetriť náklady na vykurovanie. Pri rýchlom poklese teploty (napr. pri vetraní) tieto hlavice neotvoria prietok na maximum, ale naopak celkom uzavrú prívod vody do radiátorov.

Hospodárne kúrenie

Ak na radiátory namontujete termohlavice, budú vám udržiavať nastavenú teplotu v miestnosti a ušetria 10 – 15% energie. Pomocou nich si môžete aj pri bežnom kúrení nastaviť rôzne teploty v rôznych miestnostiach.

Správna regulácia znižuje výdavky. Každý stupeň, o ktorý sa zníži teplota v miestnosti, znamená úsporu 6% nákladov na kúrenie. Jednotlivé miestnosti treba vykurovať podľa účelu a potreby:

• obývacie izby, jedálne, pracovne, detské izby sa považuje za ideálnu teplota 20-22 stupňov.
• v miestach, kde sa spáva sa odporúča v noci udržiavať teplotu 18 stupňov
• v kúpeľni je to 22-24 stupňov a toalety postačuje vykúriť na 20 stupňov
• kuchyňu sa odporúča vykurovať len na 15 – 17 stupňov C, pretože sa tu človek pri varení pohybuje a vzniká tu dodatočné teplo od spotrebičov, pri varení a pečení.

Ak odchádzate v zime na dovolenku, stačí udržiavať teplotu 15-16 C, kúrenie nevypínajte, pretože pri návrate je podstatne drahšie vykúriť celkom studenú a vlhkú miestnosť , ako udržiavať v nej minimálnu teplotu. Teplotu v miestnosti regulujte prívodom tepla, a nie otváraním okien.

Správne vetranie

Foto: Vetranie (Flickr.com/glasseyes view – licencia Creative Commons)

Vetranie je spoľahlivý spôsob, ako si v interiéri udržať zdravé prostredie. Najmä v zimnom období však neradi vypúšťame von oknom drahocenné teplo.

V zimnom období treba vetrať nárazovo a veľmi intenzívne. Po dobu vetrania uzavrite ventil radiátora, tvorte okná dokorán, príp. urobte prievan. Dĺžka intenzívneho vetrania závisí od vonkajšej teploty, veľkosti otvoreného okna a veľkosti miestnosti. Čím je vonku chladnejšie, tým kratšie treba vetrať. Vo všeobecnosti sa dĺžka vetrania pohybuje od 5 do 15 minút. Ak ste dovetrali, zatvorte okno a ventil zapnite.

Zatepľujte

Najväčšiu stratu tepla spôsobujú okná a dvere, potom to sú obvodové steny, strecha či povala a nasledujú tepelné straty spôsobené podlahou. Kvalitné okná a vstupné dvere dokážu znížiť tepelné straty v dome o 25 až 35 %, v byte dokonca až do 45 %. Straty tepla sú úmerné tepelnoizolačným vlastnostiam okien a dverí a ich plochám, to znamená, že čím sú väčšie, tým sú tepelnoizolačné vlastnosti horšie. Závisia teda od plochy ochladzovaného povrchu.

Zateplením obalových konštrukcií domu – strechy, obvodového plášťa a sokla, je možné dosiahnuť výrazné zníženie energetickej náročnosti budovy a rovnako aj vyšší komfort.

Úniky tepla oknami dokáže vyriešiť napríklad utesnenie tesniacou páskou. Taktiež môžete pridať dodatočné vrstvy na okno, napríklad žalúzie, rolety alebo okenice.

Nedostatočná izolácia stropu spôsobuje vysoké úniky tepla do okolia, čo sa dá ľahko spozorovať podľa rýchleho topenia snehu na streche. Stropy sa dajú dobre zatepliť vložením minerálnej vaty medzi trámy. Ďalšia možnosť, ako znížiť tepelné straty stropom a navyše získať napríklad ďalší obytný priestor, je výstavba podkrovia, pri ktorej sa izoluje strecha vložením izolácie medzi trámy krovu alebo z vonkajšej strany krovu.

Úniku tepla z bytu zamedzia napríklad aj rôzne tepelné izolačné fólie na okná. Staré okná vymeňte za nové, s kvalitným zasklením. Okná s dvojitým zasklením nahraďte izotermickými oknami alebo oknami s trojitým sklom. Investujte aj do zateplenia stavby použitím rôznych typov izolačných materiálov alebo náterov. Zaizolujte teplovodné potrubia v nevykurovaných priestoroch. Pri stavbe domu dodržiavajte vhodnú orientáciu, pretože okná orientované na juh majú nižšie tepelné straty (viac informácií tu).

Pravidelný servis kotlov

Úsporne bude pracovať len kotol, ktorý je v dobrom technickom stave a je správne nastavený. Preto by malo byť samozrejmosťou pred každou vykurovacou sezónou dať kotol nastaviť a vyčistiť zanesené plochy výmenníka tepla.

Vykurovacia sústava sa skladá totiž z niekoľkých súčastí, z ktorých každá ovplyvňuje fungovanie celku, jeho účinnosť aj spotrebu energie. Aby celok fungoval, dôležitá je pravidelná údržba, prípadne výmena starého kotla za nový, ktorý má nakoniec vyššiu účinnosť a nižšiu spotrebu (viac o pravidelnej kontrole kotlov).

Ďalšie tipy a dobré rady

• Neprekurujte miestnosti viac, ako je potrebné.
• Počas dlhšej neprítomnosti v miestnosti znížte teplotu na regulátore.
• V priebehu dlhodobejšej neprítomnosti nevypínajte kúrenie úplne, radšej iba temperujte.
• Dbajte na to, aby rozdiel teplôt v denných a nočných hodinách nebol viac ako 5 ºC.
• Zdroje tepla umiestnite pod okno – zabezpečíte tak samovoľnú cirkuláciu vzduchu v miestnosti.
• Radiátory odvzdušnite vtedy, keď nie sú rovnomerne teplé alebo z nich počuť prúdenie vzduchu. Stačí jednoducho uvoľniť odvzdušňovaciu skrutku a vzduch vypúšťajte, pokiaľ nezačne vytekať vykurovacia voda.
• Nezakrývajte radiátory záclonami či závesmi. Najvhodnejšia je záclona siahajúca po parapetnú dosku (ušetrí 25 % energie), pretože dlhšia ovplyvňuje prúdenie ohriateho vzduchu a znižuje efektivitu jeho šírenia do miestnosti. Počas noci je vhodné závesy zatiahnuť na okná – obmedzíte tým úniky tepla.
• Vykurovacie telesá nezakrývajte drevenými krytmi a ani nábytkom. Napríklad radiátor ohrieva vzduch a súčasne vyžaruje teplo do okolia a na okolité predmety. Preto je potrebné uvoľniť priestor okolo neho, aby ohrieval čo najväčší priestor.
• Ak nie je využívaná miestnosť dlhšie ako 48 hod., odporúčame vykurovať miestnosť na tzv. „teplotu proti mrznutiu“, ktorá sa pohybuje okolo 6 – 8 stupňov C. Zníženie teploty v takejto miestnosti predstavuje úsporu až 75 % energie.
• Pri nedostatočne izolovaných obvodových stenách je vhodné umiestniť medzi stenu a radiátor reflexnú (hliníkovú) fóliu. Táto vrstva odráža teplo od stien späť do miestnosti.
• V miestnostiach udržiavajte optimálnu vlhkosť vzduchu, čo je 45 – 60 %. Príliš nízka vlhkosť vzduchu núti zvyšovať teplotu v miestnosti o niekoľko stupňov. Ochladením vzduchu (vetraním) sa relatívna vlhkosť zvýši, ohrievaním vzduchu sa relatívna vlhkosť znižuje. Pri zvýšenej vlhkosti vzduchu dosiahnete nižšiu spotrebu energie na vykurovanie až o 10 – 15 %.
• Po západe slnka zatiahnite žalúzie alebo závesy, dosiahnete úsporu energie do 4 %.
• Nepoužívajte radiátory ako sušiak na bielizeň, inak stratíte až 20 % energie, čo je „drahé sušenie bielizne“.
• Odstráňte prach z rebier vykurovacích telies, pretože znižuje schopnosť prenosu tepla.